Odo dňa, keď sa v juhoafrickom referende väčšina hlasujúcich vyslovila v
prospech skoncovania politiky apartheidu, uplynie vo štvrtok 17. marca
30 rokov.
Výrazné posilnenie rasovej segregácie siaha v Juhoafrickej republike do
roku 1948, keď vládnuca Národná strana (Nasionale Party, NP) zaviedla do
praxe množstvo rasových zákonov, ktoré napríklad viedli k rozdeleniu
obyvateľov do rasových skupín, zakazovali zmiešané manželstvá,
umožňovali využívať černošské obyvateľstvo ako lacnú pracovnú silu či
prikazovali zriadenie rezervácii pre domorodé obyvateľstvo. Takáto
politika viedla k občianskej neposlušnosti, krvavým konfliktom,
medzinárodným sankciám i k izolácii krajiny.
Politické strany ako Africký národný kongres (ANC) na čele s Nelsonom
Mandelom či Panafrický kongres (PAC), ktoré nesúhlasili s potlačovaním
práv čiernej väčšiny, boli v roku 1960 postavené mimo zákona a mnohí
lídri sa nevyhli väzeniu.
Prirodzený tlak, ktorý vyvolali demonštrácie utláčaného obyvateľstva i
medzinárodná reputácia prinútili v 70. rokoch minulého storočia
vtedajšieho premiéra a predstaviteľa umiernenej línie Národnej strany
Pietera Willema Bothu k zavedeniu reforiem proti apartheidu. S miernym
uvoľňovaním začalo v Národnej strane dochádzať k štiepeniu do rôznych
názorových skupín a takisto vznikali nové pravicové strany podporujúce
rasovú čistotu. Keď sa v roku 1989 podarilo Národnej strane vo voľbách
opäť uspieť, pokračovala v začatých reformách.
Vláda, ktorá dlhé roky obhajovala apartheid a považovala ho za vhodný prostriedok na "zadržanie komunistickej hrozby",
si už viac nemohla zatvárať oči pred rozpadajúcim sa Sovietskym zväzom a
pred vlastným vnútorným rozvratom. O zrušenie hlavných segregačných
zákonov sa postaral líder Národnej strany a od roku 1989 aj prezident
Juhoafrickej republiky Frederik Willem de Klerk.
Hoci prezident čelil opozičnej Konzervatívnej strane (Konserwatiewe
Party van Suid-Afrika, KP), v prejave na pôde parlamentu 2. februára
1990 De Klerk oznámil, že dôjde k oslobodeniu dôležitých politických
väzňov a aj k zrušeniu zákazu činnosti Afrického národného kongresu a
Panafrického kongresu. Celá krajina sledovala prepustenie symbolu boja
proti apartheidu Nelsona Mandelu, ktorý 11. februára 1990 opustil po 27
rokoch brány väzenia.
V roku 1991 bola prijatá právna norma, ktorou sa zrušili rasovo
diskriminačné zákony týkajúce sa pobytu, vzdelávania, občianskej
vybavenosti či zdravotnej starostlivosti v Juhoafrickej republike. V
duchu myšlienky otestovať podporu vlády i svoj vlastný mandát, De Klerk
vo februári 1992 oznámil, že sa v Juhoafrickej republike uskutoční
referendum.
Na otázku "Podporujete pokračovanie reformného procesu, s ktorým
prezident začal 2. februára 1990 a jeho cieľom je nová ústava
prostredníctvom rokovaní?" mohli 17. marca 1992 odpovedať výlučne
voliči bielej pleti. V tom čase tvorili približne 12 percent
obyvateľstva (4,2 milióna). Úradujúci prezident na margo rozhodnutia
ľudí povedal, že odpoveď "áno" – dokonca aj väčšinou jedného
hlasu – by interpretoval ako oprávnenie uzavrieť záväzné dohody s
Africkým národným kongresom a ďalšími lídrami černošskej väčšiny bez
toho, aby potreboval ďalší súhlas bielej menšiny. Voličov varoval, že
referendová odpoveď "nie" by znamenala pokračovanie medzinárodných sankcií, nebezpečenstvo občianskej vojny a zhoršenie chaosu v krajine.
Výsledok referenda bol jednoznačný: takmer dva milióny voličov (68,73 %) odpovedalo na otázku "áno".
De Klerkovi už nič nebránilo v uskutočnení rokovaní s Mandelom a
ďalšími černošskými lídrami o návrhu novej ústavy, ktorá by
zrovnoprávnila černošskú majoritu a viedla k celoštátnym voľbám s
účasťou všetkých rasových skupín.
V roku 1993 sa De Klerk aj Nelson Mandela stali nositeľmi Nobelovej ceny
za mier za spoluprácu v úsilí o nastolenie nerasovej demokracie v
Južnej Afrike.
Dva roky po referende – v apríli 1994 – sa konali v Juhoafrickej
republike prvé slobodné, demokratické a multirasové voľby, ktoré
priniesli víťazstvo Afrického národného kongresu. Nelson Mandela zložil
10. mája 1994 prezidentskú prísahu a stal sa prvým černošským
prezidentom v dejinách Juhoafrickej republiky. Na čele krajiny stál do
júna 1999.
Nová demokratická ústava, ktorá zrovnoprávnila všetky skupiny obyvateľstva, vstúpila oficiálne do platnosti 4. februára 1997.